Vitajte na stránke 

Farnosti Liptovský Michal

 

F A R S K Ý  K O S T O L    S V.   M I CH A L A  v Liptovskom Michale

 

História
Kostolík postavili zrejme niekedy v priebehu druhej tretiny 13. storočia ako jednoloďovú stavbu so štvorcovou severnou sakristiou a svätyňou neznámeho tvaru. V písomných prameňoch sa spomína už v roku 1270.
V prvej tretine 14. storočia (pred rokom 1330) sa uskutočnila prestavba objektu, keď pôvodnú svätyňu nahradilo dnešné polygonálne presbytérium zaklenuté dvoma poliami rebrovej klenby.
V období reformácie prešiel kostolík do rúk protestantom, ktorí ho s prestávkami používali od roku 1575 do roku 1686. V tomto období pribudli v interiéri západná drevená tribúna (chór) a murovaná kazateľnica. Pod kostolom vybudovali dnes už neprístupnú kryptu.
V prvej polovici 19. storočia, zrejme v období rokov 1824 – 31 sa realizovali ďalšie práce na objekte, kedy loď dostala nový plochý strop a úpravy sa dotkli aj vonkajších fasád a okien.
Obnova stavby sa uskutočnila aj v rokoch 1941 – 42 a v rámci nej pribudla pred južný vstup murovaná predsieň. Takisto bol interiér vymaľovaný M. Štalmachom. Tieto maľby boli odstránené pri komplexnej obnove v rokoch 1975 – 76.

Zaujímavosti
Kostolík predstavuje jednú z najstarších zachovaných sakrálnych stavieb Liptova. Vznikol podľa všetkého v ranej fáze prenikania gotického slohu do tohto regiónu, o čom v exteriéri svedčia predovšetkým staršie ešte štrbinové okná s lomeným záklenkom. Z prvej stavebnej etapy sa zachovala loď a štvorcová sakristia.
– Tri úzke a vysoké štrbinové okná sa nachádzajú pomerne netradične na severnej strane lode.
– Štvorcová sakristia mala podobne netradične okná nielen na východnej, ale aj na severnej a západnej strane. Pôvodné z 13. storočia je aj jej zaklenutie rebrovou klenbou dosadajúcou na ihlancové konzoly.
– Vyspelejšiu gotiku prezentuje najmä polygonálne presbytérium zaklenuté dvoma poliami rebrovej klenby s plochými svorníkmi osvetlené dvojdielnymi oknami s kamennou kružbou. Podobné okno sa nachádza aj v hornej časti západnej steny lode.
– Z gotického obdobia pochádzajú aj dva portály – južný do lode a severný do sakristie. Dvere južného portálu sú neskorogotické s ozdobným kovaním.
– V južnej stene presbytéria sa nachádza sedília.
– Pri kostolíku stojí drevená zvonica spomínaná už v roku 1694, v ktorej visia zvony z roku 1636, resp. 1794.

( zdroj: www.apsida.sk)

 

Hlavný oltár je barokový z roku 1765, má nový obraz sv. Michala archanjela od J. Hanulu z roku 1898. 

 

Na parapete dreveného organového chóru obrazy apoštolov z konca 17. storočia,  premaľované v 19. storočí. Štyri kostolné zástavy s obojstrannými obrazmi od P. Bohúňa z roku 1863: sv. Ladislav otvára pramen vody a Nepoškvrnené srdce P. Márie, Cyril a Metod a Immaculata, Lúčenie sv. Cyrila a Metoda a Michal archan., sv. Štefan kráĺ a P. Mária ako kráľovna nebies.

Trojičný stĺp je z roku 1823, ľudová kamenárska polychrómovaná práca.

 

 

 

História – Vlachy

Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrili ku farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. Najstaršia sakrálna stavba v Liptovskej Mare pochádzala z 10.-12. storočia. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mikus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare. Táto skutočnosť by mohla nasvedčovať tomu, že svätomarský kostol bol od svojho začiatku správnym centrom liptovského vicearchidikonátu, ktorým zostal aj v rámci náboženských búrok v 16. storočí, keď miestny evanjelický farár Melchior Duchoň, ktorý bol v rokoch 1580 – 1592 liptovským seniorom stál na čele Liptovského konkubernia. Do rúk katolíkov sa kostol nakrátko vrátil až v roku 1648.

Počas svojej existencie prešiel kostol viacerými rekonštrukciami, posledná sa uskutočnila v roku 1923. Vo veži kostola sa nachádzali tri zvony. Zvon v kanonickej vizitácii z roku 1825 nazvaný „campana tertia“ bol preliaty zo starého zvona v roku 1725, zvon „campana quarta“ preliaty v roku 1798 a zvon, pochádzajúci z dielne Jána Kristiána Bienstocka, uliaty v roku 1732. Z týchto zvonom sa zachoval len poslende menovaný, ostatné boli v období prvej svetovej vojny použité na vojenské účely. Okrem spomínaného zvonu z roku 1732 sa vo veži kostola dnes nachádzajú ešte dva zvony Izidor a Jozef, uliate v roku 1929 vo zvonolejárni Rudolf Manoušek. V rokoch 1965 – 1974 prebiehal výskum kostola a okolia. V rokoch 1973 – 1974 boli z kostola postupne demontované dôležité výtvarné a architektonické prvky a v nasledujúcich rokoch bol okrem veže úplne rozobratý a prevezený do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Posledným administrátorom bol Albín Kontrík, rodák z Pittsburghu, ale rodičia pochádzali z Černovej. Bol správcom farnosti až do jej zániku pri stavbe vodného diela Liptovská Mara.

(zdroj: www.vlachy.sk)

Navrhol shazucha.sk | Vytvorené vo WordPress